Ako vieme v jednom kroku posilniť obranyschopnosť , prinavrátiť stratenú vitalitu, reštartovať organizmus, a zároveň zastaviť starnutie?!

     Starnutie, ako jeden z prejavov života, postihuje bez rozdielu každého z nás. V organizme sa starnutie prejavuje celkovým úpadkom všetkých fyziologických funkcií, stratou vitality, zvýšenou zraniteľnosťou, oslabenými regeneračnými či liečebnými procesmi. Prečo niektorí 90-ročnými ľudia začínajú s behom a iní sa v 60-tke nevedia ani sami postaviť z postele? V čom spočíva rozdiel?  Starnutiu sa nevyhne nikto z nás, alebo áno? Od čoho to môže závisieť? Je tam veľa faktorov. Teraz sa pozrieme na jeden z tých faktorov, na kyslík.

    Tak ako je náš život závislí od kyslíka, tak aj stav nášho organizmu priamo závisí od množstva kyslíka v tkanivách. Kyslík je najrozšírenejším prvkom na Zemi.  Bohužiaľ  vo vzduchu sa nachádza  len 21% kyslíka. V mestách a vo vysokej nadmorskej výške je kyslíka ešte menej.  Pri pokojnom nádychu a výdychu sa v pľúcach vymení asi 0,5 litra vzduch, teda asi 100 ml kyslíka. Myslíte, že to stačí pre všetky bunky vo našom tele? Áno, môže stačiť, ak to relatívne malé množstvo kyslíku sa dostane k bunkám.

    Naše telo pozostáva z 80 až 100 biliónov buniek.  Pôvodná bunka, z ktorej pochádzajú všetky ostatné, je oplodnené vajíčko. To obsahuje všetky informácie potrebné na kompletnú výstavbu nového ľudského organizmu. Dokonca je v ňom zakódované, akú bude mať nový jedinec farbu vlasov, veľkosť a stavbu tela. Takisto jeho pohlavie. Tieto informácie obsahuje genotyp oplodneného vajíčka, polovica ktorého pochádza od otca a polovica od matky. Z tohto pôvodného základu dostáva každá bunka úplne presnú kópiu. Vlákna DNK, ktoré sa nachádzajú na chromozómoch vo vnútri jadra, tvoria genetický materiál každej bunky.

    Bunková medicína vychádza z toho, že všetky ochorenia sa začínajú na bunkovej úrovni. Bunka predstavuje základnú štruktúrnu aj funkčnú jednotku všetkých živých systémov . Je to v podstate komplexný mikrosvet schopný adaptácie, metabolizmu a samo reprodukcie. Jednotlivé bunky sa spájajú do tkanív, orgánov a systémov až vytvoria celý funkčný organizmus. Môžu mať rôzny tvar, veľkosť aj usporiadanie.

   Každá jedna z buniek v organizme si vyžaduje neustálu dodávku kyslíka. Napriek tomu, že je kyslík pre nás životne dôležitý nedokážeme si vytvoriť zásobu kyslíka na viac ako pár minút. Kyslík slúži na výrobu energie vo forme ATP (adenozíntrifosfát), ktorá poháňa všetky procesy prebiehajúce v bunke. Najefektívnejší spôsob výroby ATP prebieha len za prítomnosti dostatočného množstva kyslíka. Množstvo kyslíka, ktoré dokážu naše bunky prijať závisí hlavne od dobre fungujúceho transportu.

    Prostredníctvom krvi sa zabezpečuje zásobenie buniek  kyslíkom a živinami, ale aj odvod odpadových produktov látkovej výmeny a toxínov.  Najväčšiu časť, 74% obehového systému ľudského organizmu tvorí mikrocirkulácia, ktorá je riadená autorytmickým pohybom stien ciev- vazomotorikou. Ak je dobrá vazomotorika, teda mikrocirkulácia, vtedy sa bunky oslobodia a zaplnia energiou. Podľa vlastného programu vedia vykonávať vlastnú úlohu -zabezpečiť zdravie svojmu organizmu. Porucha mikrocirkulácie nastáva ako komplikácia po prekonaní viacerých ochorení a môže byť aj ich príčinou. Prakticky je sieť mikrociev najväčším orgánom človeka.

    Nedostatok kyslíku v krvi môže postihnúť kohokoľvek, v akomkoľvek veku z odlišných dôvodov. Hypoxia doslovne znamená nedostatok (menej) kyslíka v tkanivách (“hypo” znamená menej ako za normálnych okolností a ”oxia” okysličovanie). Hypoxiu okrem nedostatku kyslíka vo vzduchu a zníženého parciálneho tlaku kyslíka v tkanivách  spôsobujú poruchu prepravy kyslíka v organizme. Porucha transportu kyslíka je spôsobená zníženou schopnosťou krvi prenášať kyslík do tkanív (anémia, talasemia, veľká strata krvi, ateroskleróza), zníženou schopnosťou tkanív absorbovať kyslík (rôzne pľúcne ochorenia), zníženou schopnosťou buniek využívať kyslík (otrava oxidom uhoľnatým, abnormálna funkcia mitochondrií) a nedostatkom červených krviniek.

     Hypoxia je nenápadným a veľmi nebezpečným stavom s nedostatkom kyslíka v organizme, v tkanivách či jednotlivých bunkách. Bunky sú tak nútené vyrábať si energiu iným spôsobom, tzv. anaeróbnou glykolýzou, kedy sa vyrobí až o 16 – krát menej energie ako za normálnych okolností. Navyše sa vo veľkom generuje kyseliny mliečna, ktorá ovplyvňuje pH vo vnútri buniek.

    Len tým, že starneme prichádzajú naše tkanivá o drahocenný kyslík!  Kvôli vyššiemu parciálnemu tlaku kyslíka v tkanivách (pri 20-ročnom človeku je okolo 94 mmHg) dokáže organizmus mladého človeka rýchlejšie regenerovať, má silnejšiu obranyschopnosť, má viac energie, všetky fyziologické procesy prebiehajú efektívne a bez problémov. Naopak, ak nemajú bunky dostatok kyslíka, prestávajú správne a efektívne pracovať a nekontrolovane zomierajú, čím narúša proces programovanej smrti buniek (apoptóza). Degenerácia buniek zrýchľuje proces starnutia organizmu a vedie k rozvoju degeneratívnych ochorení.

    O drahocenný kyslík pripravujeme sami a možno ani o tom nevieme. Každodenný životný štýl, zlá životospráva s nedostatkom vitamínov, minerálov, dennej dávky tekutín, nedostatok pohybu a každodenný stres sú faktorom, ktoré nás a naše bunky pripravujú ešte o väčšie množstvo kyslíka.

    Hypoxia spôsobuje v tkanivách spomalenie či úplne zastavenie procesov regenerácie, liečby a hojenia rán, uľahčuje šírenie chorôb v organizme a vo veľkom sa produkuje kyselina mliečna. Kyselina mliečna mení pH v bunkách, po smrti a rozpade bunky ovplyvňuje pH celých tkanív. Ďalším dôsledkom hypoxie je strata balansu medzi reaktívnymi kyslíkovými formami a voľnými radikálmi, čím vzniká oxidačný stres. Kyslík v organizme napomáha udržiavať zdravú antioxidačnú rovnováhu. Nepodceňujte oxidačný stres!

    Okrem poklesu parciálneho tlaku kyslíka v našich tkanivách, sa s vekom znižuje aj kapacita pľúc, dochádza k tvrdnutiu a zablokovaniu tepien a malých ciev, čo výrazne ovplyvňuje schopnosť plného zásobovania tkanív kyslíkom. S vekom takisto klesá množstvo vody v našom organizme. Do 20-teho roku života tvorí voda až 80% organizmu, zatiaľ čo množstvo vody v tele 60-ročného človeka je už len okolo 50%. Tým, že má organizmus menej vody sa krv zhusťuje. Hustejšia krv už nedokáže prejsť aj cez tie najtenšie krvné vlásočnice a nedokáže tak plne zásobiť aj tie najvzdialenejšie bunky kyslíkom.

     Je riešenie aj na tie problémy. Ak aj vy ste sa rozhodli zobrať do vlastných rúk svoje zdravie a zdravie vašej rodiny, rád vám pomôžem.   Na zdraviedovlastnychruk@vaster.sk mi napíšte akým spôsobom Vás môžem kontaktovať. (Mobil, ZOOM, SKYPE, Messenger)